Ako funguje transformačný rozhovor a telesné myslenie

Existuje dôvod, prečo sa hovorí, že výsledok koučovania sa dostaví až po skončení rozhovoru. Ale aby to mohlo nastať, v rozhovore musí...

vzniknúť vhľad – náhle uvedomenie – ako  keď si v jednej chvíli uvedomíte, že už nemilujete svoju polovičku, alebo že ste vo svojej práci hlboko nešťastný, alebo že chyba vo výskume potenciálne vytvára nový produkt, ktorý by zákazník miloval – napríklad 3M alebo viagru.

Získať vhľad ale nie je také jednoduché a kouč ani nevie zaručiť, že za hodinu  v koučovacom rozhovore vhľad nastane. Kouč ale má tréning a nástroje, ktoré pomáhajú, aby si koučovaný uvedomil skutočnosti, ktoré sú pre neho dôležité.

Bežne si nevšímame, že  98% nášho myslenia sa odohráva pod prahom nášho uvedomenia (ako nám hovoria neurovedci) a väčšina našich úsudkov je rigidnejšia, ako by sme boli ochotní pripustiť. Neurovedci nám hovoria, že naše myslenie je fyzické. Základné koncepty, pomocou ktorých dávame zmysel nášmu svetu, existujú v našom mozgu ako obvody hlboko zakorenené v architektúre nervových spojení. Sú to príbehy, ktoré si o sebe a svete hovoríme. Žijeme v príbehoch, ktoré rozprávame sami sebe - o svojom živote, svojich možnostiach  a možných budúcnostiach. Tieto príbehy sú hlboké a častokrát sa už z vedomej mysle vytratili ako príbehy a žijú už len  v metaforách, ktoré nás riadia, bez toho, že by sme si to uvedomovali. (Život je boj alebo hra, alebo cesta…) Niektoré príbehy nám slúžia dobre, iné sú obmedzujúce. Presvedčenia, ktorých sa nevedome držíme, nám umožňujú robiť určité veci a brzdia nás v robení iných vecí. 

Prvý krok k zmene je uvedomiť si svoje neuvedomované presvedčennia. Samozrejme nie všetky, ale práve tie, ktoré sa týkajú situácie, ktorú potrebujeme riešiť alebo chceme zmeniť.

Vhľad, alebo uvedomenie a niekedy dokonca iba povšimnutie “aha, veď ja to vždy tak robím”.  Po čom nasledujú koučovacie otázky ako “Máš aj inú možnosť?” “Prečo je dôležité robiť to takto?” “Co je cenné na…?” “Dokázal by si pripustiť možnosť, že…” “Čo/koho by si zradil keby… (si to robil inak)?”

Uvidieť, čo nás riadi z vnútra je len začiatok. Ked vystúpi jedna vec, objavia sa asociácie s ktorými máme túto vec spojenú a emócie. Zmena postoja je vždy emociálna záležitosť, lebo ide o hodnoty. Keď uvidíme pravdu svojej situácie a dovolíme si cítiť, čo je v hre – o ktoré hodnoty ide a čo to skutočne znamená. Môžeme urobiť vedomé rozhodnutie.

A môžeme zmeniť príbehy, ktoré si hovoríme o sebe a svojich možnostiach. Koučovací rozhovor je facilitácia tejto zmeny. Ale uvedomením to nekončí. Musí nasledovať rozhodnutie, vedomé úsilie a značná dávka disciplíny. Staré spojenia totiž uvedomenie nevymaže. Môžeme však vytvoriť nové spojenia medzi neurónmi – ako by sme prešliapávali novú cestu  (a tú starú nechali zarastať burinou a rozpadať sa) – vyžaduje to energiu, námahu a disciplínu a aby sme to dokázali musíme mať  dostatočný dôvod. 

Preto sa výsledky koučovacieho rozhovoru dejú až po jeho ukončení. Budovanie nového neuro okruhu  vyžaduje disciplínu a čas. Preto rozostupy medzi koučovacími stretnutiami  často bývajú niekoľko týždňov – aby koučovaný mal čas na implementáciu. Pretože výkon jeho vlastného rozhodnutia je výlučne jeho vec. Koučova vec je pomôcť mu nájsť uvedomenie, urobiť rozhodnutie a prijať záväzok.

Obr: George Lakoff, 2012, foto: mikethelinguist 

 Toto je George Lakoff, významný predstaviteľ kognitívnej lingvistiky a koncepcie telesného myslenia, profesor na Kalifornskej univerzite Berkeley, teraz má 80 rokov, a kedysi navštívil aj slovenskú akademickú pôdu.  Odporúčam najmä jeho knihu Metafors we live by.