Najskôr treba uznať to, čo je. Potom je možná zmena.

Čo robiť, keď je klientova situácia zaseknutá a neprehľadná?

Keď klient prichádza so situáciou, ktorá sa opakuje alebo je v zaseknutom stave, je nápomocné najskôr spoločne pomenovať, čo vlastne je — bez hodnotenia a bez hľadania riešenia. Uznanie súčasného stavu je podmienkou zmeny. Kým klient nevidí zreteľne, kde stojí, nemá sa od čoho odraziť.

Ako taký rozhovor vyzerá v praxi?

Nasledujúca ukážka zachytáva úvod koučovacieho rozhovoru, v ktorom sa kouč s klientom dohaduje na užitočnom výsledku stretnutia. Klient popisuje situáciu ako „zamotanú" a kouč ho nesmeruje k riešeniu — pomáha mu najskôr pomenovať, na čom v tejto situácii vlastne je.

Kouč: ... takže  hovoríte, že užitočný výsledok dnešného stretnutia by bol, keby ste si ujasnili  na čom vlastne v tejto situácii ste.
Klient:  Áno, je to také zamotané, že to ani popísať dobre neviem. Vlastne nie je jasné čo sa deje. Nikomu sa nedá nič úplne konkrétne vytknúť, ale je jasné, že to je celé zle, ale vlastne nie je jasné ani prečo, ani odkiaľ mám začať.
Kouč: Urobme si teda mapu tej situácie. Kto alebo čo tam patrí?
Klient: Ja, môj šéf, Patrik, Beáta, Jozef, zodpovednosť, projekt, odmeny...
Kouč: Tak toto bude váš tím (vyberie list papiera a položí ho na stôl). Vyberte si  figúrku, ktorá bude reprezentovať  vás a postavte ju na miesto v tíme, ktoré vám patrí.
Klient: (postaví figúrku do rohu papiera)
Kouč: Kto je ďalšia najdôležitejšia postava?
Klient: Jozef
Kouč: Tak dajte jeho zástupcu na Jozefovo miesto.
Klient: (dá figúrku reprezentujúcu Jozefa do stredu papiera). Tu. Ako by mu to patrilo.
... rozmiestnia ešte niekoľko ďalších figúrok ...
Kouč: Kam sa  kto pozerá?
Klient: Jozef sa nepozerá  na mňa. Pozerá na šéfa. Ani ja sa na neho nepozerám. Ja sa  pozerám von. 
Kouč: Je vonku niečo, na čo sa pozeráte?
Klient: (váha) Áno, spomínam si na nášho bývalého šéfa, vtedy sme takéto halušky neriešili...
...
Systemické mapy v koučovacom rozhovore môžeme robiť s figúrkami alebo s hocijakými predmetmi, ktoré máme práve po ruke (zástupcovia môžu byť šálky, kancelárske pomôcky, alebo malé lístočky).  Vytváranie máp má svoje pravidlá. Forma otázok aj ich postupnosť nie je náhodná, za každou otázkou je povedomie o systemických pravidlách v živých systémoch.
Koučove otázky preskúmavajú, ktoré zo systemických pravidiel sú dodržiavané a ktoré sú porušované. Prvým cieľom budovania takejto mapy je umožniť klientovi „vidieť čo je“ a prijať pravdu svojej situácie.
Technicky je to vlastne špecifická variácia základnej  koučovacej operácie – zmeny referenčného rámca. Klientov pohľad, ktorý je normálne „v situácii“ presunieme na miesto vonkajšieho pozorovateľa, ktorý sa pozerá na seba a svoju situáciu zvonku a vidí svoje miesto v systéme, rovnako ako postavenie iných prvkov v systéme. Potom preskúmavame akým spôsobom sú v tomto systéme dodržiavané systemické pravidlá a ktoré sú narušené.
Tento nástroj nám umožňuje facilitovať aj rešpektuplné odpútanie sa z väzieb z predchádzajúcich systémov, ku ktorým môže klienta viazať lojalita  - (o lojalite sme písali príspevku, ktorý nájdete tu). Klient je potom slobodný pohnúť sa vpred k svojim cieľom.