Posielame všetkým našim priateľom, absolventom, kolegom-koučom letný pozdrav...Denka z tepla (Taliansko) a Zuzka zo zimy (škandinávia) :)

Tak ako to máme radi, veď nás poznáte, aj to ako jedna klímu zapína a druhá ju vypína:)

Želáme vám príjemné leto a veľa zážitkov...👭

Z archívu...pre tých ktorí nemali príležitosť si to vypočuť a zaujíma ich téma koučingu..príjemné počúvanie:) v septembri bude pokračovanie...

Cely rozhovor najdete tu: https://podnicast.com/koucovacia-skola/

Vaša KOUČOVACIA ŠKOLA

Ak vás to zaujalo, můžete sa připojit k nám do výcviku.

viac info tu: www.koucovaciaskola.sk

V živote vedieme rôzne druhy rozhovorov, ktoré sa líšia obsahom aj zámerom.

S kamarátmi vedieme kávičkové rozhovory (alebo pivové, vínové a iné nápojové): navzájom sa vyžalujeme, ponadávame si, poradíme si, povzbudíme sa – „je to blbec, neboj, všetko bude dobré...,“ „vieš čo, to čo by si mala urobiť, je toto...“ .  Cieľom je vytvorenie vzájomnej dôvery a spolupatričnosti.

V práci vedieme skôr inžinierske alebo manažérske rozhovory, teda také ktoré majú za úlohu nájsť riešenie, napríklad: Keď sedia dvaja inžinieri  (alebo  manažéri) nad problémom, tak majú pred sebou problém a hľadajú objektívne najlepšie riešenie danej situácie. Keď také riešenie nájdu, nastavia procesy, rozdelia úlohy a predpokladajú, že keď si každý splní svoju úlohu, tak bude všetko fungovať.

Koučovací rozhovor je trochu iný: nehľadáme objektívne najlepšie riešenie. Najmä nehľadáme také riešenie, v ktorom by sa mali zmeniť podmienky, alebo by iní ľudia mali inak konať.  Niekedy veľmi dobre vieme, aké by veci mali byť, len nevieme, ako sa k tomu dostať. Alebo si myslíme, že my nemôžeme robiť nič, a tí ostatní by sa mali zmeniť. Ale správanie ostatných je väčšinou mimo našej moci. V koučovacom rozhovore hľadáme subjektívne najlepšie riešenie situácie koučovaného. A to je také riešenie, ktoré je v moci koučovaného. 

Napríklad: problém je, že talentovaný a mimoriadne výkonný člen vášho tímu, sa nevhodne správa, je arogantný a kazí celkový výkon tímu.  V koučingu nebudeme hľadať riešenia, čo by mal urobiť on. Otázka by znela – čo môžem urobiť ja? Aký môj čin môže mať vplyv na túto situáciu? alebo nebudeme predpokladať, že klient chce zmeniť či ovplyvniť správanie daného jedinca. Lebo nevieme čo on v skutočnosti chce. My sa potrebujeme opýtať, čo ohľadom tejto situácie si potrebuje premyslieť...Lebo pre každého je dilema a tým aj jeho riešenie iné... 

Ak koučovaný vie, čo je v danom prípade objektívne najlepšie riešenie a chce ho dosiahnuť, hľadáme to, akým spôsobom ho môže presadzovať, čo bude robiť on a prečo je to ochotný urobiť. Objektívne najlepšie riešenie je však niekedy pre koučovaného riešenie, do ktorého sa z rôznych dôvodov nechce pustiť – napríklad môže to byť proti jeho dôležitým hodnotám, alebo nemá dostatok zručností  alebo odvahy niečo urobiť. Vtedy hľadáme, čo je to, čo predsa len môže ovplyvniť, aby sa veci zlepšovali, niečo, čo je ochotný a schopný urobiť bez otáľania. Objektívne najlepšie riešenie je niekedy pre koučovaného riešenie, ktoré nevie alebo z nejakého dôvodu nechce realizovať.

Zmyslom koučovacieho rozhovoru je, aby koučovaný , pochopil  situáciu, nadobudol uvedomenie, prijal zodpovednosť za seba a svoje rozhodnutia a zvolil si, čo v danej situácii urobí. 

Cieľom konkrétneho rozhovoru je zaoberať sa konkrétnym problémom alebo situáciou, ktorá koučovaného znepokojuje alebo trápi a nájsť najbližší, aspoň malý krok, ktorý mu môže pomôcť situáciu ovplyvniť k lepšiemu. 

Vždy máme možnosť voliť si reakciu na stav vecí, v ktorých sa nachádzame.