Náš príbeh

„Denka a Zuzka“ a naša koučovacia škola „Business Coaching College“

Tak tu sa to začalo, pri týchto dverách....hotel Double Tree by Hilton v Bratislave...
foto dvere

Bola jar, čas konferencií, rok 2013, a my sme sa každá zvlášť vybrali na konferenciu osobnostného rozvoja, kde malo miesto aj koučovanie. Na konferenciách v tom čase bývali aj koučovacioe zóny, aby sa ľudia oboznámili s metódou koučingu, zakúsili, ako to vyzerá v praxi...my sme vtedy zvykli robiť na konferenciách ukážky koučovania, či už individuálne, ale bo aj skupinové, ale vtedy práve, v tom roku sme už išli iba robiť networking, stretnúť sa s naším kolegami – koučami, našimi priateľmi...a tak sme si dovolili nenechať si žiadnu časovú rezervu a išli iba tak „na doraz“...
No a to spôsobilo, že sme nenašli už žiadne miesto na parkovanie, a museli ho dlhšie hľadať...a tak sme obe meškali.
Čisto náhodou sme sa „zrazili“ vo dverách, obe sa ponáhľajúc, aby sme nenarušili priebeh konferencie.
Lenže tá už začala....a tak nás usadili do zadných stoličiek, tam kde sedia usporiadatelia a hostesky. Aby sme nevyrušili účastníkov tým, že sa budeme pomedzi nich predierať.
A to spôsobilo, že sme sa začali spolu rozprávať inak ako dovtedy.

My sme sa totiž poznali už dlhé roky predtým...
Ale iba pracovne. „Koučovsky“ pracovne. Obe sme patrili k skupine prvých koučov na Slovensku, ktorých vtedy bolo iba zopár.... boli sme vtedy hodne aktívne, koučovanie nás fascinovalo od samého začiatku, a tak sme veľa koučovali, učili sa nové veci, navštevovali rôzne kurzy....no a po čase sme obidve pôsobili  ako líderky  a aj ako členky boardov v stavovských organizáciách Slovenskej asociácie koučov a ICF slovenskej pobočky.
Takže sme z tohto dôvodu aj úzko spolupracovali. Na Slovensku totiž, čo je veľmi výnimočné vzhľadom k tomu, ako je to v iných častiach sveta aj Európy samotnej, sa tieto dve organizácie podporujú, spolupracujú, organizujú rôzne spoločné podujatia a neberú sa ako konkurencia. Takže aj my dve sme sa spolu vzhľadom k tejto spolupráci stretávali. Avšak iba  pracovne, keď bolo potrebné niečo riešiť.
Boli sme, teda na prvý pohľad to vyzeralo, že sme veľmi odlišné, povahovo aj dynamikou...takže sme nejako iniciatívne nevyhľadávali vzájomný „kávičkový kontakt“ J

Ale situácia nás už predtým viackrát spojila...keď sme ako líderky spolupracovali na peer campoch, ktoré organizuje ICF slovenská pobočka, alebo keď sme mali na starosti program jednej konferencie pre koučov, kde sme spoločne so Zlatkou Stubbs (jednou z úplne prvých koučov na Slovensku) ako vtedajšou líderkou SAKO mali my dve na starosti program konferencie, alebo keď sme sa ocitli obidve v jednej knižke od Daniela Pinka „Drive“ na obálke. Zuzka písala predslov a Denka endorsement...Takže takých náhodných stretnutí sme mali hodne...ale nejak sme na ne iniciatívne nereflektovaliJ

Avšak na tej spomínanej konferencii, kde nás posadili vedľa seba na celý deň, tam už nebolo kam uniknúťJ Tam sme už „museli“ spolu mať vyššiu formu interakcie...a hlavne preto to začalo, lebo sme takéto konferencie navštevovali už roky, a to čo sme práve počúvali, sme už aj samé učili vo firmách...
Toho času sme mali každá už roky svoju firmu (Denka od roku 1995, i keď pracovala popri tom aj v korporáte ako manažér a aj ako kouč, a Zuzka od roku 1990, kde pracovala vo vlastnej firme ako manažér a neskôr aj ako kouč) a robili sme individuálny koučing, mentoring a rôzne rozvojové projekty, koučovacie kurzy a psychodiagnostiku.
Takže na tej prebiehajúcej prednáške sme sa trošku „ponudievali“ a začali nenápadne vyrušovať a šuškať siJ

A bolo to úplne čarovné tá energia medzi nami.! Absolútne prekvapujúce!
Lebo tak ako sme si mysleli že sme rozdielne, zrazu sme si začali počas toho rozhovoru uvedomovať, že máme rovnaké hodnoty, podobné vízie, vášeň pre vec, iniciatívu a tvorivosť...no a jeden nápad predbiehal druhý, mnohé boli identické, a boli sme od zapálenia až celé červené...pamätáme si že sme sedeli na červených stoličkách v kaviarni, kam sme odišli na „chvíľu „ z tej prednášky...
A tá chvíľa trvala celé 4 hodiny! Bez prestávky, pri jednej káve!!!
No a tam sme vytvorili kompletný základ nášho prvého výcviku...
Celú filozofiu, východiská, zmysel...
Našim cieľom totiž nebolo mať školu, zarábať peniaze, byť úspešné...
Našim cieľom bolo vytvoriť niečo, čo ľuďom prinesie úžitok!
A z čoho my dve budeme mať radosť!
Niečo čo dáva zmysel nám aj iným...aby sa čo najširšie masy mohli dostať do kontaktu s týmto úžasným nástrojom, ktorý im pomôže porozumieť sebe aj iným...ktorý im pomôže žiť ľahšie, alebo ich naučí ako pomôcť iným, ktorí to potrebujú...či už v práci alebo súkromí...

A obidve sme mali ten istý zámer, a keď sme ho vyslovili, tak sa to zrazu celé prepojilo.
Už z predchádzajúcich rokov sme mali ľudí, ktorí absolvovali naše koučovacie kurzy (také krátke niekoľko dňové a chceli vedieť o tom viac), a oni čakali že niečo takéto vznikne, a trpezlivo čakali celý rok, kým to celé spustíme. Za to sme veľmi vďačné, lebo oni nás podporovali v tom, že to ozaj má zmysel vytvoriť.

A Keďže záujem stále rástol, vytvorili sme ďalšie kurzy, až vznikla naša koučovacia škola.
Taká ozajstná škola, kam sa ľudia radi vracajú... S našimi vlastnými priestormi, rôznymi kurzami pre koučov ...
Kde majú ľudia možnosť sa vždy vrátiť, lebo máme svoje miesto, organizujeme pre nich kluby koučov, pokročilé kurzy aj „kávičkové“ stretnutia...a aj sa radi vracajú, čo si veľmi vážime...

Keď vás zaujal náš príbeh, a chcete sa dozvedieť viac o tom, čo predchádzalo vzniku BCC, ako sme sa spolu so Zuzkou stretli, a aké spoločné hodnoty zdieľame, 

Naša kompatibilita

Toto je náš X-faktor!

doplniť tam náš Gallup test-aka sme ako puzzle!

Viete aký príbeh sa viaže k týmto dverám???

je málo inštutúcií vo svete ktoré sú akreditované!

Nie sme kurz ale škola!

rozdiela medzi kurzom a koučovacou školou

máme dlhú históriu ako škola, a máme plné portfolio výcvikov