POMÁHAJÚCI PROFESIONÁL MÁ MAŤ VŠETKO VYRIEŠENÉ!!!

…alebo inak – vždy zachová pokoj, nulové konflikty, nič sa ho nedotkne a má dokonalo vybalansovaný život vo vsetkých aspektoch…. len tak môže byť niekomu nápomocný…

Počuli ste to už niekde? 

Alebo vás to napadlo keď ste si vyberali nejakého?

Je to regulérna myšlienka, ktorá nás napadne, keď si vyberáme niekoho kto nás má sprevádzať náročnými situáciami. Ved mu musíme dôverovať a kazdý máme nejakú predstavu ako má taký človek ,vyzerať’. 

Lenže ten úvodný výrok je nereálny. Je to mýtus, s ktorým sa často stretávame aj vtedy, keď učíme ľudí v našich výcvikoch. 

Áno, profesionál má mať sám seba zvládnutého do takej miery, aby nevnášal svoju agendu to procesu klienta. Aby sa mu nespúšťal vlastný prenos, nebežal mu paralelný proces, alebo si ich bol vedomý keď sa tak stane a násladne odstúpil od svojej agendy… takže: základnou podmienkou, ako hovoril C.Rogers, je byť aspoň o niečo kongruentnejší ako klient. 

Vtedy máme zručnosť sebaodstupu a môžeme si byť vedomý toho, čo sa deje v nás a súčasne byť aj pozorovateľom klientovho procesu...

Absolútnym základom je nesúdiť (či už skryte klientovu agendu, klienta ako osobu, ale aj otvorene iného človeka, pretože to hovorí predovštkým informácie o ňom samotnom...) 

Takže toto je ten základný postoj, ktorým má kouč/ a hlavne učiteľ koučovania disponovať.  

Taký človek/ kouč je dôveryhodný ako sprievodca. 

A v koučovaní aj v živote je toto každodenná prax/práca. 

A niekedy aj drina.

Lebo veď my máme nejaké prednastavené postoje, podľa ktorých žijeme, ktoré sme si na základe nášho bytia vytvorili. A niektoré nám slúžia ako kompas a chránime si ich(vyjadrením osobného postoja, avšak s rešpektom a bez potreby niekoho poškodiť) a niektoré treba časom revidovať, lebo nás limitujú(a s tými musíme aktívne pracovať).  

Bez presvedčení nemáme kompas.

Bez hodnôt nemáme smer.

A bez občasných ,konfliktov, nie je skutočný rast.

Ak o sebe niekto tvrdí, že nikdy nemá konflikty, že sa nad všetko už „povzniesol“, že to už má celé vyriešené – zbystrite pozornosť.

A ak to tvrdí niekto z pomáhajúcej profesie… utekajte.

Pretože profesionál má mať vedomie, pokoru a kontinuálnu reflexiu.

Nie ilúziu o vlastnej dokonalosti.

Je to ako vo vzťahoch – aj ten so sebou je vzťah.

Potrebuje kultiváciu, údržbu a rešpekt.

Nie raz a dosť. Neustále. Lebo život je v pohybe.

Ako pracujete s vlastnou nedokonalosťou vy?

Alebo inak – kedy vám najviac pomohlo dovoliť si nebyť dokonalý?