Aj manažéri majú svoje emócie

Taká pomerne kontroverzná téma, pretože v manažmente sú emócie často tabu. Veď predsa manažér “musí” (či už pod tlakom zvonka alebo zo svojho vlastného vnútorného presvedčenia) zvládať a vedieť všetko.. .....pokr....
Čo často počúvame alebo pozorujeme v praxi? Emócie? Nezmysel! Nevhodné! Nie je na to čas! Musíme riešiť podstatnejšie veci, so svojimi emóciami nech sa vysporiadava každý sám a do práce nech to nenosí!
Takže ako to často vyzerá v praxi?
Manažéri o svojich emóciách v práci bežne nehovoria (samozrejme existujú výnimky). A mnohí manažéri v práci ani neuvažujú nad svojim prežívaním, nemajú na to proste čas, lebo žijú svojimi cieľmi a úlohami, ktoré ich “živia”. A je to prirodzené, veď kto z nás za bežnej prevádzky vyhodnocuje, či má v práci strach, obavu či tlak? Avšak často je to aj o tom, že sa v práci obávajú otvorene hovoriť o svojich obavách či neistotách. Mnohí majú pocit, že priznaním neistoty sa stávajú zraniteľnejšími. Ak sa už o obavách zmienia, tak nie ako o strachu, radšej používajú slovo tlak alebo stres. Je to (pre biznis prostredie) prijateľnejšie pomenovanie.
A tiež často počujeme, že manažér musí mať svoje emócie pod kontrolou... Isteže, v určitom ohľade je to potrebné, aby pracovný tím cítil stabilitu a mohol cítiť v manažérovi oporu... To ale neznamená, že manažér má fungovať ako stroj a potláčať celé svoje prežívanie... Skôr je potrebná určitá miera uvedomenia manažéra, ktoré mu zabezpečí potrebné zvládanie emócií bez prílišnej námahy či sebapotláčania…Lebo potláčanie emócií potláča aj našu autentickosť...A to je spojené so strachom/obavami…
Skúsenosti z koučingu ukazujú, že pomerne častými obavami manažérov sú obavy, že budú zosadení z pozície, strach zo zlyhania, straty rešpektu, obava že bude niekto lepší od nich, z nesplnenia očakávaní, ktoré na nich kladú iní ale aj oni sami, obava že nedokážu, že sú kompetentní či dosť dobrí, alebo že si to niekto všimne že nie sú, alebo že stratia to čo už majú/dosiahli (často aj moc)….
Manažérska rola prináša so sebou veľa pozornosti a rešpektu, podporuje sebavedomie človeka. Niekedy manažérska rola vznikne na základe uznania a rešpektu k danej osobe, jej kompetencií a dosiahnutých výsledkov. Teda ako proces, manažér "vyrastie" do tejto pozície...vtedy je to ukotvené a stabilné...A niektorí sa zase pomocou manažérskej pozície pokúšajú prekonať určité skryté obavy a napĺňajú si zároveň aj potrebu rešpektu či ocenenia. Teda nie vnútorné skutočné sebavedomie, ale skôr take zdanlivé, teda to, ktoré prináša moc a pozícia. A tam na nich potom ticho a nevedome pôsobí ich vlastná neistota a strach ...
No a prečo je užitočné obavu či strach úplne nevytesniť a nechať im priestor? Lebo potom nemajú tendenciu človeka valcovať, a ten nemusí vynaložiť toľko úsilia na ich zamaskovanie či potlačenie. Veď je prirodzené že človek robí aj chybné rozhodnutia, nevie všetko a ani všetko čo sa na neho valí sám zvládnuť nemôže, teda niekedy potrebuje poradiť, podporiť, nie je to stroj ktorý je riadený bezchybným výkonom. Takže manažér, ktorý nepotláča svoje emócie, ale im rozumie a vedome ich riadi, je oveľa slobodnejší a autentickejší v bytí, a robí skutočný leadership o vzťahoch s ľuďmi…. Budí viac dôvery, pretože je transparentný a “neskrýva niečo”, čo môže pôsobiť zneisťujúco. Pretože aby človek poznal, čo cíti druhý, potrebuje vedieť, čo cíti on sám.
Tak môže budovať a udržiavať vzťahy, byť vzorom k otvorenosti, prehlbovaniu dôvery na pracovisku a prispieť k slobodnejšej klíme na pracovisku. Jednoducho môže zažívať viac slobody a radosti…a tým poskytuje slobodu a radosť aj svojim ľuďom v tíme...
V kurze Biznis koučing pracujeme aj na vlastnom uvedomení manažéra, jeho leadershipe a jeho vlastných dilemách... prehlbovanie uvedomenia prináša slobodu...
viac info tu:https://www.koucovaciaskola.sk/kurz-biznis-koucing